Niečo mi vraví, a niečo v srdci sa zjaví, Niekto mi vraví, Myseľ mi trávi Niekto mi šepká, všetci mi vravia, že tvoje boky iným sa dávajú. Že bozky sladké v sebe tŕne nosia, a láska je klam, čo pravdu v tme kosí. Nechám to tak, nechám si ťa tak, veď radšej žiť v klamstve než sám stáť. Toč sa mi, tak sa toč, len sa toč, nech sa točí svet aj ty, nech pravda zmĺkne v nivoč. Nevidím chmury, necítim ten chlad, nepočujem hlasy, čo kričia mi „choď!“ Zatváram oči, zavriem si srdce, nechám si ťa, nech všetko ostane tak. Niekto mi vraví, niečo mi šeptá, že boky, čo ladia, sú už iného. No radšej spálim, čo ostalo zo mňa, než stratiť dotyk, čo hreje mi telo. Nechám to tak, nech sa svet točí, nech sa točí lož a klam, čo nás ničí. Nevidím znamenia, necítim ten chlad. Nechám si ťa tak, veď sám sa bojím stáť. Niekto mi vraví, niečo mi šeptá, že boky, čo ladia, sú už iného. No radšej spálim, čo ostalo zo mňa, než stratiť dotyk, čo hreje mi telo. Nechám to tak, nech sa svet točí, nech sa točí lož a klam, čo nás ničí. Nevidím znamenia, necítim ten chlad. Nechám si ťa tak, veď sám sa bojím stáť.